ObecJahodná
Pozsonyeperjesközség
Pri severovýchodnej hranici okresu Dunajská Streda, necelých 10 km od okresného mesta, sa nachádza obec Jahodná. Väčšia časť obce leží na ľavom brehu Malého Dunaja, no keďže aj na pravom brehu je jeden rad domov, dalo by sa povedať, že rieka cez ňu preteká. Súčasťou chotára je niekoľko malých majerov.
Existuje len málo hodnoverných informácií o pôvode názvu obce. Traduje sa, že okolo roku 1460 poľovali v okolitých lesoch vojaci krála Mátyása a keď oddychovali na čistinke, dievčatá z blízkej osady im ponúkli čerstvo nazbierané jahody. Možno práve títo vojaci dali nevedomky osade, v chotári ktorej rástlo veľa jahôd, názov Eperjes (eper = jahoda).
Osada bola pôvodne na pravom brehu Malého Dunaja. Prvá písomná zmienka o existencii obce pochádza z roku 1552. Portálny súpis z roku 1553 uvádza, že v tom čase mali v obci po 5 port András Báthory a páni z Červeného kameňa. V dokumente sa ďalej píše, že v obci sa nachádzalo 10 obývaných, 6 neobývaných a 3 želiarske pozemky. Začiatkom 17. storočia bola obec majetkom vdovy po Mihályovi Thurzovi, v roku 1640 sa dostala do vlastníctva Esterházyovcov. Pravdepodobne práve v tejto dobe sa osada začala rozširovať aj na ľavý breh, pretože kaštieľ panstva stál v susednej obci – v Tomášikove.
Esterházyovci dali v roku 1747 v obci postaviť rímsko-katolický kostol v barokovom štýle. Kostol, ktorý je najstaršiou verejnou budovou v obci, dostal meno po apoštolov sv. Petra a Pavla podľa dňa jeho vysvätenia v roku 1750. V roku 1877 zachvátil obec obrovský požiar. Zničil nielen strechu kostola, ale aj vežu a organ a zároveň sa pri ňom poškodili zvony. Do súčasnej podoby bol kostol prestavaný v roku 1882 a dodnes je ozdobou obce.
V máji 1825 sa v obci otvorila jednotriedna rímsko-katolická škola. Počet obyvateľov však rástol a preto bolo treba školu rozšíriť. V roku 1896 obec od grófa Mihálya Esterházyho odkúpila staršiu budovu stojacu oproti kostolu, v ktorej bola dovtedy z výsady zemepána krčma a výsek. Budova bola prestavaná na dvojtriednu školu a dva byty pre učiteľov a vyučovalo sa v nej od roku 1900 až do roku 1961, kdey bola postavená nová deväťtriedna škola. Časť budovy potom chvíľu slúžila ako školská jedáleň, dnes sa v nej nachádza dzravotné stredisko a donedávna bola vo vedlajšom krídle aj pošta.
Dôležitým zdrojom potravy i príjmov obyvateľstva obce bolo rybárstvo. Výsada rybárstva na Malom Dunaji od Jelky až po Kolárovo patrila rodu Esterházyovcov, miestni rybári im platili za rybolov nájomné. Prepravu cez Malý Dunaj zabezpečovala celé stáročia kompa. Dlho bola vo vlastníctve Esterházyovcov, kým ju v roku 1792 neodkúpilo miestne urbariátne spoločenstvo. Kompa premávala až do roku 1940, kedy bol cez rieku postavený most. 31. marca 1945 ho však ustupujúce nemecké vojská zničili a až do roku 1992, kedy bol dokončený nový most, bola premávka cez rieku riešenú provizórne.
Obec bola kedysi známa najmä vďaka mylnárstvu. Z jedenástich mlynov, v ktorých sa mlelo obilie zo širokého okolia, sa bohužial zachovali len dva. Posledný miestny mlynár Béla Takács však svoj mlyn v roku 1972 predal Slovenskému Národnému Múzeu v Martine a ako technická pamiatka sa v obci teda zachoval len jeden mlyn. Na konci 19. storočia ho dal postaviť Boldizsár Renczés, no keď mlyn v roku 1920 vyhorel, odkúpil ho panský lesník István Nagy. Ten ho v roku 1931 prerobil na vodnú pílu. Pomocou rezných zariadení vyrábal v mlyne elektrickú energiu, ktorá nielen značne urýchlila pílenie, ale aj umožnila osvetlenie verejných budov v obci. Po jeho smrti sa mlyn dostal do správy Žitnoostrovského múzea.
Jahodná poskytuje bohaté množstvo rekreácie a vodných športov, vďaka čomu ju od konca 50-tych rokov vyhľadáva čoraz viac návštevníkov. Okolie Malého Dunaja je rajom vondých turistov, na svoje si prídu rybári a plavci. Najmä časť Malého Dunaja pod vodnými mlynmi, kde bola v 70-tych rokoch vybudovaná chatová osada, sa teší veľkej obľube. V obci sa nachádza krásny park so vzácnymi drevinami, športový areál, prístavisko a požičovňa člnov.
Každý rok sa v Jahodnej koná bábkársky festival „Katica“. Bábkarský krúžok, zmiešaný spevácky súbor, skupina moderných tancov a iné záujmové združenia prispievajú k oživeniu kultúrneho života v obci, dobrovoľní hasiči zase obnovili tradíciu fašiangových slávností. V obci sa už tradične každý rok konajú hromadné výlety na člnoch, napr. na Veľkonočnú nedeľu či na 1. mája; poslednú januárovú nedeľu zvykne obec navštíviť známa skupina otužilcov „Ľadové medvede“. Od roku 1997 je posledná májová sobota alebo prvá nedeľa v júni vyhradená pre Deň obce. Návštevníkov čaká výborné jedlo, pitie, muzika do tanca a hlavne dobrá zábava. Vyvrcholením bohatého celodenného programu býva vystúpenie nejakého známeho umelca alebo skupiny, zvyčajne z Maďarska.
